Spoločná zodpovednosť za škodu podľa zákona o PZP?

V praxi sa možno stretnúť s tým, že poškodení, prípadne ich zástupcovia formulujú svoju požiadavku o náhradu škody v žalobe nesprávne tak, že žiadajú zaplatiť škodu spoločne a nerozdielne od škodcu aj poškodeného. Táto požiadavka je však nesprávna, čo však častokrát ujde aj pozornosti súdu. Žalobca (poškodený) ako pán sporu má možnosť zvoliť si osobu u ktorej si uplatní svoj nárok na náhradu škody a to alternatívne (nie kumulatívne)

• u osoby ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo

• priamo u poisťovateľa škodcu, prípadne u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne.

Tento názor  je možné konkretizovať a dôvodiť tak, že zdrojom záväzku na náhradu škody v prípade zodpovedného subjektu, ktorým je:

• škodca je všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ustanovení občianskeho zákonníka (§ 420 a nasl. OZ)

• naproti tomu zdrojom záväzku na náhradu škody v prípade poistiteľa je poistná zmluva ako existencia osobitného zmluvného záväzku (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení).

V každom prípade je preto veľmi dôležitým spôsob voľby nároku a jeho formulovanie do žalobného návrhu. Súd nemôže založiť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť škodcu a jeho poisťovateľa, ktoré sú založené na rôznych právnych tituloch (§ 511 ods. 1 OZ). V uvedenom prípade sa jedná o prípad nepravej pasívnej solidarity, keď poisťovňa a škodca zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. Zo súdnych rozhodnutí, ktoré na tento nedostatok reagujú je možné poukázať na

• Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 17. decembra 2009 sp. zn. 25Cdo/895/2008 „Ustanovenie § 438 ods. 1 stanovuje solidaritu ako zásadu iba pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistné plnenie, pre ktoré neustanovuje solidaritu ani iný právny predpis. Pasívna solidarita v danej veci tak nie je možná, lebo vo vzťahu žalobcu ku škodcovi a žalovanej poisťovni ide o dva rozdielne nároky. Zatiaľ čo je nárok žalobcu voči škodcovi nárokom na náhradu škody, je nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia uplatnený voči žalovanému ako poisťovateľovi originárnym nárokom na plnenie založeným osobitným právnym predpisom (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12. 12. 2007, sp. zn. 25 Cdo 113/2006, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek č. 9, ročník 2008, pod č. 93).“

• Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2011 sp. zn. 4 Cdo/168/2009 „Napokon treba uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje ani žiadne vysvetlenie, prečo žalovaných 1/ a 2/ zaviazal k solidárnemu plneniu, hoci zodpovednosť žalovanej 1/ za škodu a náhradu nemajetkovej ujmy vyvodil zo zákona č. 381/2001 Z.z. (záväzkový vzťah z poistnej zmluvy) a zodpovednosť žalovaného 2/ oprel o ustanovenie § 427 OZ (záväzkový vzťah zo spôsobenej škody). V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu (žalobcov), aby žalovaným bola uložená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Co 2/1998 uverejnené v časopise Zo súdne praxe pod č. 51 ročník 1998).“

• Rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. novembra 2015 sp. zn. 7Co/877/2014 „Odporca v 1. rade ako škodca je preto povinný plniť navrhovateľke náhradu škody podľa § 427 ods. 2 v spojení s § 428 prvá veta OZ a odporkyňa v 2. rade je povinná poškodenej navrhovateľke plniť na základe osobitného právneho predpisu ako poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu vozidla odporcu v 1. rade (§ 823 OZ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení). Z uvedeného vyplýva, že postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v tomto prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi , čo znamená, že poškodený nemôže dostať to isté plnenie dva krát- od škodcu aj od jeho poisťovni. Pretože obaja – škodca a poisťovateľ- boli žalovaní v jednom konaní, nemohol ich súd zaviazať na náhradu škody „solidárne“ (spoločne a nerozdielne) pretože ide o samostatných spoločníkov. V tomto prípade, aby sa zabránilo poskytnutiu plnenia navrhovateľke dva krát (od každého odporcu), musí byť tento vzťah (obdobný vzťahu veriteľ-dlžník-ručiteľ) vyjadrený vo výroku rozsudku tým, že „plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu“. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil tak, že zaviazal každého z odporcov na plnenie celého dlhu navrhovateľke s tým, že plnením jedného z nich zaniká v tomto rozsahu plnenia povinnosť druhého, bez zaviazania spoločne a nerozdielne. (viď rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 256/2012, NS ČR sp.zn. 25Cdo/ 499/2002, sp. zn. 25Cdo 895/2008, 25 Cdo 113/2006)

Záverom je možné uviesť, že aj keď sa tento problém javí ako nepodstatný, pretože poškodený si stále zvolí osobu poisťovateľa, u ktorej má najvyšší predpoklad uspokojenia svojho nároku na náhradu škody, tak medzi žalovanými následne súdnym rozhodnutím vznikne nesprávne solidárny záväzok. Samotný výrok rozhodnutia v spôsobe plnenia má znieť tak, že žalovaný 1 (škodca) a žalovaný 2 (poisťovateľ) sú povinný zaplatiť žalobcovi škodu XY Eur tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.